Ahoj Ivka, pozerám videá čo dávaš ktoré tak jednoducho ukazujú cestu ako niečo prijať alebo sa od niečoho oslobodiť. Mám na teba otázku ak môžem?:) Prečo a ako sa zbavím nejakej zlej myšlienky ktorá príde? Hrozná predstava a ja ju ešte rozoberám v hlave, potom mám z toho divný pocit, ktorého sa nejdem dlho zbaviť. On potom prejde, ale tie negatívne myšlienky sa stále vracajú. Inak stále na sebe pracujem :)))) vieš, niekto hovorí rob, niečo zamestnaj sa niečím, ale ja ešte aj popri tom niečom dokážem myslieť a rozoberať iné. Som asi divný druh, čo? 🙂
V poslednej dobe sa mi ozvalo viac ľudí s rovnakým problémom. Ochromuje ich strach, panické záchvaty a negatívne myšlienky, ktoré tento proces podporujú. Uvedomujú ten začarovaný kruh, bránia sa voči nemu a čím viac sa bránia, tým horšie to ide.
Rovnaké priťahuje rovnaké a preto niet divu, že to hovoria práve mne :). Ja ako primárne mysľový typ toto veľmi dobre poznám.
Fungovala som tak roky a nevedela som si so svojou mysľou poradiť. Viem, aké ochromujúce a beznádejné sa zdá a tak sa dnes chcem s vami podeliť o najlepšie spôsoby, ktoré mňa z tohto začarovaného kruhu dostali a dúfam, že aj vám pomôžu začať spolupracovať so svojou mysľou.
Na začiatok je dôležité pochopiť, ako naša myseľ funguje.
Naša myseľ nám v bežných situáciách nezvykne rozprávať, akí sme úžasní a fantastickí. Určite ste už zažili situáciu, kedy sa niekto vo vašej blízkosti s niekým rozprával a úkosom pozrel vašim smerom. Vtedy ste možno skôr zneisteli a šli do miernej paranoje, že vás ohovárajú, alebo ste sa nejako strápnili a podobne.
Keďže sa s takýmito obavami bežne nezverujeme okoliu, máme pocit, že takto fungujeme len my a len my sme takí čudní.
Myslela som si to aj ja a veľmi mi pomohlo, keď som počula logické zdôvodnenie toho, ako naša myseľ funguje: dávno pradávno, keď praveký človek chodil na lov, nemal sa kedy vytešovať nad kvetinkami a motýľmi, musel byť neustále v strehu, aby naňho niečo odniekiaľ neskočilo.
Toto je proces trvajúci tisícročia a ak chceme svoju myseľ nastaviť na nové fungovanie, musíme s ňou začať aktívne pracovať.
Spôsobov, ako pracovať so svojou mysľou je nespočetné množstvo. Uvediem vám sem tri, ktoré sú podľa mojich skúseností najúčinnejsie:
1. Staňte sa pozorovateľom vašich myšlienok
Keď ste ponorení v myšlienkach, ste oddelení od svojho tela. Ono nám vždy dáva pravdivú informáciu o situácii, v ktorej sa nachádzame, ale keď sme od neho oddelení, tá informácia sa k nám vôbec nedostane.
Staňte sa teda pozorovateľom svojich myšlienok. Len nezúčastnene sledujte, ako vám idú hlavou. Zistíte, že vy nie ste vaše myšlienky. Vy ste ten, kto ich pozoruje. Keď sa na tohto pozorovateľa zameriate, uvedomíte si, aký rozľahlý je a koľko priestoru dokáže svojím vnímaním obsiahnuť. Ten pozorovateľ je vaša podstata, vaša nehmotná časť, to “niečo”, čo nesie vaše fyzické telo.
Výhoda:
- Tento spôsob vás automaticky spojí so svojím telom. Cez telo viete objektívnejšie zhodnocovať situácie a reagovať na ne z prítomného momentu.
- Pozorovanie vás tiež okamžite dostáva do prítomnosti, kde neexistuje žiadne staré obmedzujúce programovanie a katastrofické scenáre budúcnosti. Samotné pozorovanie prirodzene ruší všetko negatívne programovanie.
Ak by ste praktizovali len toto jediné, nič viac nebudete potrebovať na to, aby sa z vás stal plne vedomý človek. Eckhart Tolle je u nás asi najznámejší predstaviteľ tohto fungovania. Jeho kniha Moc prítomného okamihu je úžasná a možno práve tento spôsob vám bude vyhovovať najviac.
Nevýhoda:
- Neustála pozornosť môže byť hlavne zo začiatku vyčerpávajúca, preto ak sa rozhodnete vyskúšať tento spôsob, určite si vyhraďte čas na pauzu, aby ste neskočili do druhého extrému sebatrestania, že ste to nezvládli.
- Tento spôsob sa môže preklopiť do jeho nezdravej formy – úteku od seba. Nezdravý spôsob je pozorovať ich s odporom typu “nechcem ich nech idú preč, musím niečo urobiť, aby sa viac nevracali”. Síce ich pozorujeme, ale keďže sme proti nim, len si ich viac všímame a tak ich podporujeme. Zdravý spôsob je pozorovať svoje myšlienky s pochopením: „áá, ok, práve tieto tu teraz sú a je to v poriadku, veď keď sa do nich nebudem vkladať, prikladať polienka do ohňa, ony postupne prestanú chodiť.“
Tento spôsob, prestať sa identifikovať so svojimi myšlienkami, je ľahší vtedy, keď nám je relatívne dobre.
Keď sa cítime naozaj zle, ako v prípade z úvodu článku, ide to ťažšie. Na negatívne myšlienky sú totiž naviazané negatívne emócie. Keď prestaneme vnímať myšlienku, ostane emócia a keďže je negatívna, veľmi sa nám nepáči.
Zvykneme od nej utekať, ale práve ona je dôležitá, pretože je vstupenkou do nášho vnútra, do miesta, kde trauma vznikla. To nás prirodzene vedie k spôsobu číslo dva:
2. Proces Cesty
Prostredníctvom procesu Cesty krok za krokom spôsobu klesáte vrstvami emócií na miesto, kde trauma vznikla.
Dva kompletné procesy sú uvedené v knihe Cesta od Brandon Bays.
Môžete ich vyskúšať sami, prípadne si nájsť niekoho, kto vás procesom prevedie. Ak to budete skúšať sami, fantázii sa medze nekladú: proces si môžete nahrať do mobilu (v Doplnkoch zvykne bývať Diktafón) a počúvať so sluchátkami, alebo po očku poškuľovať na text v knihe, ktorý vás ním krásne prevedie. Je v ňom všetko, stačí sa mu len odovzdať.
Výhoda:
Je ich nespočetné množstvo. V súvislosti s našou témou „Negatívne myšlienky“ uvádzam niektoré z nich:
- Cesta vás zbavuje obmedzujúcich presvedčení – neodbytných myšlienok, ktoré vám nedovoľujú vnímať situáciu objektívne. Zoberme si ako príklad človeka, ktorý sa bojí psov. Už len keď vídi psa v diaľke, mu začne búšiť srdce a bojí sa, že ho ten pes pozhryzie. Je to adekvátna reakcia na situáciu? Nie, ten pes môže byť perfektne vychovaný a super priateľský a možno mu v určitej situácii dokonca aj mohol pomôcť. Ak takýto človek prenikne do situácie, ktorá odštartovala jeho strach a uvoľní ho z tohto miesta, prirodzene sa psov prestane báť.
- Odháčknete kotvu, ktorá vás drží uviaznutých v minulej situácii a tak navrátite naspäť k vám energiu uviaznutú v tej situácii.
- Je to najľahší spôsob, ako prirodzene a zdravo ostávať v prítomnosti. Keďže uvoľníte to, čo vás držalo v minulosti, byť v prítomnosti sa nemusíte snažiť. Bude to automatická a najprirodzenejšia vec na svete.
Nevýhoda:
V tomto možno nie som objektívna, pochopiteľne, keďže Cesta je neoddeliteľná súčasť môjho života a je to prvé, k čomu sa obraciam, keď sa niečo deje. Aj keby však nebola, logicky nenachádzam nevýhody toho, že riešime príčinu problému namiesto zameriavania sa na symptóm.
3. Nastavte svoju myseľ na pozitívne fungovanie
Tretím spôsobom práce s našimi myšlienkami je nastaviť myseľ na nové fungovanie – vyhľadávanie pozitívnych myšlienok.
To, čo si myslíme, určuje, ako sa cítime.
Ak si myslíme oslabujúce, negatívne myšlienky, cítime sa zle. Čím viac ich myslíme, tým horšie sa cítime. Ak si myslíme posilňujúce, pozitívne myšlienky, cítime sa dobre. A čím viac a dlhšie si ich myslíme, tým lepšie sa cítime.
Začať si sledovať svoje myšlienky a aktívne obracať smer, ktorým sa uberajú, je preto výborný spôsob, ako si zaužívať nové fungovanie, vďaka ktorému sa budete cítiť dobre.
Toto je princíp pozitívneho myslenia a určite ste už o ňom počuli. Je nespočetné množstvo zdrojov, ktoré vám opakujú, že ak si budete myslieť opak toho, čo je, dosiahnete to. Tieto podporné formulky (afirmácie) fungujú iba vtedy, ak rešpektujú vibračnú vzdialenosť medzi myšlienkami.
Čo myslím vibračnou vzdialenosťou?
Každá myšlienka nesie určitú vibráciu.
Otestovať si to môžete jednoducho.
Predstavte si, že si myslíte:“to nepôjde”, “to sa nikdy neskončí”, nevidím východisko”, “nikto mi nepomôže”. Ako sa pritom cítite? Pravdepodobne zúfalo, depresívne, beznádejne, apaticky. A ako na tieto myšlienky reaguje vaše telo? Plecia klesnú, kútiky úst ovisnú, telo by si najradšej ľahlo a nepohlo sa. Ustal v ňom pohyb, bunky nevibrujú.
Čo tak myšlienky typu: “ako si to dovoľuje”, “najradšej by som ho rozdrapila”, “veď len pockaj, keď mi prídeš pod ruku”? Stále sú to negatívne myšlieky, ktorým sa zvyčajne radšej vyhýbame, ale vnímajte ich vibračný náboj – sú oveľa aktívnejšie, nesú v sebe pohyb, telo sa na rozdiel od predchádzajúcich pocitov cíti plné energie, je pripravené na akciu, žije. Hnev ako emócia je vibračne vyššie.
A teraz si predstavte “mmm, to je pohoda”, “vonku je krásne”, “oddychujem, nikto ma ne…vytáča;)” Pri týchto myšlienkach môžeme kľudne sedieť v kresle a aj tak v tomto rozpoložení cítime, že v našom vnútri to žije. Vo vnútri cítime zárodok pohybu, inšpiráciu. Vieme, že keby sme sa rozhodli niečo robiť, máme na to dostatok energie. Tieto myšlienky sú vibračne ešte vyššie.
A myšlienky typu: “toto mi tak úžasne vyšlo”, “mám všetko, čo potrebujem”, “milujem, keď sa toto deje”, “čakajú ma také fantastické veci”, tu vyslovene cítime, akoby sme sa vznášali dva metre nad zemou. Tieto emócie sú vibračne najvyššie.
Prvý spôsob, zaťato si hovoriť si opak toho, čo je, je snaha silou pretlačiť prirodzené fungovanie tela.
Naše telo je náš najvzácnejší lakmusový papierik, ktorý nám v každom momente signalizuje, ktorým smerom
sa máme vydať. Keby sme ho len počúvali…
Ak sa ho snažíte oklamať, je to, akoby ste chceli vyskočiť na desiaty stupienok rebríka len tak, z miesta, bez rozbehu. No nielenže navrch nevyskočíte, ešte budete radi, keď sa pritom nedokaličíte.
Pri rebríku je logické, že naň nebudete vyskakovať bez rozbehu. Tak prečo to robiť so sebou a so svojím telom? Nevyjde to, len si tak môžete ublížiť. Pri rebríku fyzicky a pri emóciách tiež fyzicky, pretože telo je mimoriadne jemný nástroj a registruje všetko, čo mu robíte.
Chcete sa dopracovať k naozaj kľudnej a čistej mysli? Vytvorila som pre vás komplexný online program, Kľúč ku zdraviu, kde sa naučíte veľmi účinné spôsoby, ako ozdraviť nielen vašu myseľ, ale aj vaše emócie a telo.
Len s kombináciou starostlivosti o tieto tri základné piliera zdravia môže dôjsť k skutočnej trvalej a pozitívnej zmene.
