Bez váhania som sa rozhodla naň ísť. Nemala som žiadne konkrétne očakávania, ale verila som, že to bude zaujímavé a že nemám čo stratiť. V rámci troch dní som každý deň bola  v páre s iným človekom, s ktorým sme sa navzájom previedli procesom Cesty.

Hneď v prvom procese, ktorým som viedla svoju partnerku, sme narazili. Zasekli sme sa v situácii, ktorá vybočovala zo štandardného scenára Cesty. Pomocné materiály nepomohli. Práve vtedy prišiel moment, ktorý definoval celé moje ďalšie smerovanie – intuitívne, bez premýšľania, bez akýchkoľvek znalostí a skúseností som naviedla svoju partnerku tam, kam sme sa mali dostať. Šlo to ľahulinko, samo od seba, ako keby to ani nepochádzalo z mojej mysle – ako keby celý proces riadila akási iná sila, ktorá skrz mňa len prechádza.

Od toho momentu som s absolútnou istotou vedela, že toto je moja Cesta. Že prejdem celým terapeutickým programom a budem sa jej venovať naplno. A tak sa aj stalo. Všetko, čo som do Cesty vložila, sa mi vrátil mnohonásobne. A nielen mne samej, ale i mojej rodine, priateľom, klientom a vôbec všetkým, čo s ňou skrz mňa prišli do kontaktu.