Problém, s ktorým ku mne klienti prichádzajú veľmi často (ak nie najčastejšie), je strach a jeho rôzne podoby – úzkosti, záchvaty paniky a podobne. Konkrétna otázka, ktorú mi kladú, znie: “Ako sa toho môžem zbaviť?”
So strachom sa počas bežného dňa stretávame všetci. Môžno ho cítime v práci v pracovnom prostredí, kde sa snažíme dobre vykonávať pracovné úlohy, aby sme o prácu neprišli a neohrozili tak seba alebo tých, ktorí na nás závisia. Možno je to o zdraví. Možno cvičíme a správne jeme preto, že pod tým je strach, čo by s nami bolo, ak by sme ochoreli. A možno sú to vzťahy – len si uvedomte, koľko vecí robíme zo strachu z opustenia.
Je prirodzené, že strach nechceme cítiť a chceme sa ho zbaviť.
Tu však hneď narážame na prvý problém, a tým je sloveso ZBAVIŤ SA. Prečo?
Strach je prirodzenou súčasťou života
Strach je emócia a všetky emócie sú našou neoddeliteľnou súčasťou. Sú pre nás životne dôležité. Strach v jeho zdravej forme nás informuje o tom, že sa deje niečo, čo by nám mohlo ublížiť. Vykonáva pre nás dôležitú varovnú funkciu.
Existuje ale aj strach neprimeraný situácii. Ten, ktorý vznikol dávno v minulosti a časom zosilnel, pretože sme neuvoľnili, NEZBAVILI SA pôvodnej traumy. Tá v nás stále žije a zapríčiňuje, že na určitú situáciu reagujeme rovnako, ako keď sme sa v nej ocitli prvýkrát. .
Jedným z najrozšírenejších a zároveň najnezdravších spôsobom je prekonávanie strachu. Myslíme si, že ho prekonáme tým, že sa vystavíme presne tej situácii, v ktorej ten strach cítime.
Lenže ak neuvoľníme pôvodnú emocionálnu príčinu, vystavujeme naše telo ďalšiemu stresu.
Existujú rôzne druhy strachu
Bola som raz s kamarátmi liezť na Kalamárke. Povedľa nás liezla ďalšia skupinka štyroch mladých ľudí, z ktorých na troch bolo vidno, že ich to baví. Tomu štvrtému sa ruky a nohy triasli tak, že sa čudujem, že sa netriasla celá skala. Mala som chuť naňho zakričať, nech ide dole, že sa vystavuje takému šoku. Myslíte, že po prvej trase skončil? Nie, bol tam celý deň a liezol na nové trasy znova a znova v domnení, že čím viac lezie, tým viac sa zbavuje strachu. Lenže ak by to tak bolo, po každej trase by bol pokojnejší. Tu to bolo práve naopak.
Toto je ten rozdiel. Musíme si vypestovať dostatočnú citlivosť na to, aby sme vedeli rôzne strachy rozlišovať. Niekedy máte v tele strach typu “nechoď do toho, vyhni sa tomu”. Také to sťahovanie vo vnútri, pocit, ako keď sa nás celé telo snaží zastaviť a my napriek tomu ideme dopredu.
A potom existuje strach typu vzrušeného očakávania, keď sa už nemôžeme dočkať, že niečo urobíme. Pri tomto type strachu nás telo naopak ťahá dopredu, chceme určitú vec vykonať.
Ako sa naučiť rozumieť nášmu strachu?
Takáto citlivosť sa v nás prirodzene obnoví, keď začneme počúvať, čo nám naše telo hovorí. Spôsobov, ako pracovať so svojím strachom je množstvo. vyskúšajte si niektoré:
1.) Zastavte sa a pozorujte, čo sa vo vašom vnútri deje.
Toto je absolútny základ. Predstavte si, že sa vám niekto snaží povedať niečo dôležité. Vy viete, čo to je, ale nechcete to počuť. A viete, že ten niekto neodíde. Tak možno pustíte naplno rádio. Hm, nepomohlo. Možno zaberie, keď si k tomu zapcháte uši. Nie? Stále ho počujete? Tak možno ešte skúste zatvoriť oči, prsty stále v ušiach a poďme: lalalalalala…
Naše telo s nami komunikuje prostredníctvom telesných vnemov ako tlak, napätie, bolesť, stiahnutie, slabosť, atď. Keď sa ich snažíme potlačiť, prehlušiť, ujsť od nich, nevšímať si ich, je to to isté, ako v príklade s rádiom a tým mladým mužom na Kalamárke.
Vedci to majú premakané. Keď niečo skúmajú, najprv to len pozorujú. Pracujú s tým až potom. Staňte sa takýmto výskumníkom a bez toho, aby ste svoj strach chceli zmeniť, len ho chvíľu vo svojom tele pozorujte. Kde sa nachádza? Na základe čoho viete, že je tam? Je tam tlak, napätie, stiahnutie alebo niečo iné? Dovoľte tomu prísť naplno. Pozvite si ho a len ho chvíľu vnímajte. Každá emócia, keď jej dovolíme prísť, s nami bude pár sekúnd, možno minútku a potom sama odíde. Ostáva len vtedy, keď sa jej bránime.
2.) Ak ste človek, ktorý potrebuje veci pochopiť, pýtajte sa.
Keď sa naladíte na svoj strach, až potom, čo ho budete chvíľu pozorovať, môžete sa začať pýtať: z čoho/pred čím mám v tejto situácii strach? Čo je to najhoršie, čo by sa tu mohlo stať? Predstavte si ten najhorší scenár. Čo ak by sa to naozaj stalo? Len to vnímajte. Takto krásne dovolíte strachu prísť naplno a takisto ako každá iná emócia príde a po chvíli odíde.
3.) Voľte si vždy cestu menšieho odporu.
Aká činnosť alebo myšlienka spôsobí, že sa telo uvoľní a s úľavou si vydýchne? V každej situácii má človek k dispozícii aspoň dve možnosti. Urobiť/neurobiť, povedať/nepovedať, ísť/ostať. Pohrajte sa s tým, skúšajte rôzne možnosti, až kým nepríde tá, ktorá spôsobí uvoľnenie.
Skúste zmeniť svoj pohľad na strach
Strach v našom živote bude stále. Pracuje pre nás a môže byť našim úžasným pomocníkom, keď ho dostaneme do zdravého stavu. Ak budeme strach brať ako niečo, čo v našom živote bude stále, správne položená otázka bude znieť:
“Ako môžem uvoľniť pôvodnú traumu, ktorá spôsobuje, že v určitých situáciách zažívam strach?”
Až keď odstránime príčinu, strach, ktorý budeme v podobnej situácii zažívať, bude buď primeraný situácii alebo nebude vôbec. Až keď uvoľníme pôvodnú traumu, získame prístup k našej pôvodnej sebaistote, vnútornej sile, ktorá bola vždy našou podstatou.
Môžeme sa porozprávať o Ceste či o čomkoľvek, čo vás trápi, alebo rovno bez odkladov určiť termín sedenia.
