Spolupracuj

O stravu som sa pred rokmi vôbec nezaujímala. Som prirodzene štíhla, tak čo budem riešiť, nie? Že som mala problém s emočným prejedením, to  som s prehľadom ignorovala. Z prvej som posielala kade ľahšie každého, kto by mi do zdravia chcel kecať.

A potom som mala nehodu na skútri. Nič vážne, pár škrabancov, nejaké štichy, ale vyradilo ma to z pracovného života na dva   týždne, počas ktorých som stratila prácu a následne som sa pekne zadĺžila. 

Ale udialo sa tam pár zaujímavých vecí: 

• Otestovala som si, ako sa mi hojili rany pod obväzmi a lekárenskou masťou so striebornými zložkami na zabránenie infekcie a ako sa hojili na vzduchu ošetrené  vytlačenou šťavou z aloe vera. Pod obväzmi mokvajúce rany aj po týždni, pričom rany s ale vera boli už krásne pokryté zdravou chrastou. Dosť dôležité minimálne pre pohodlie, keďže som v noci nemohla dvôli mokvajúcim ranám spávať.

• Začalo mi intenzívne dochádzať, že to, že mať zdravú hlavu a končatiny, mi bolo platné len v dobe, kedy som bola zdravá. Akonáhle som prišla o jedno z nich, čo len na krátku dobu, nastal problém. A teda vyvstala otázka, ako sa finančne zabezpečím, ak by niečo podobné nastalo v budúcnosti? 
•  
• A mimochodom, to moje „vynikajúce zdravie“, len za to, že som nemala nadváhu?  Až o pol roka som zistila, že vonkajší výzor nič neznamená, ak vo vnútri už tiká časovaná bomba. A u mňa už tikala.