Terapia

„Už dlhší čas, ešte pred samotným absolvovaním Cesty, som uvažovala a hľadala spôsob, ako si „upratať“ svoje vnútro. Kopili sa mi problémy vo vzťahoch, v práci a doma a postupne som si prestávala veriť. V tom období som mala pocit, že všetko robím zle, ostávam nepochopená a moja snaha o férovosť už asi v tejto spoločnosti nemá čo robiť. Nadobúdala som pocit, že strácam okolo seba ľudí, na ktorých mi záleží a nič mi napriek mojej snahe nevychádzalo.

Až raz, z ničoho nič, na konci jednej knihy boli tipy na ďalšie knihy a tam mi udrela do očí Cesta. Keď som si prečítala stručný obsah, rozhodla som sa ju kúpiť. Počas čítania som nadobúdala čoraz väčší pocit, že to je to, čo potrebujem – rozlišovať svoje emócie, pracovať s nimi, neblokovať ich,… A potom to už išlo samo. Na internete som si našla stránku Brandon Bays, slovenské kontakty a nakoľko je pre mňa Banská Bystrica najbližšie, rozhodla som sa skontaktovať s Ivankou.

Pred procesom som sa cítila neisto, mala som obavy, nevedela som, do čoho idem. Nikdy som žiadnu terapiu neabsolvovala a nevedela som, čo čakať. Celkovo to bolo veľmi príjemné, tie tri hodiny zbehli neuveriteľne rýchlo. Bolo úžasné prechádzať jednotlivými vrstvami vlastného ja a pokiaľ by som to nevyskúšala, neverila by som, že sa môžem pozrieť do svojho vnútra a „putovať“ ním. Toto sa nedá opísať, to treba prežiť.

Prechod jednotlivými vrstvami mi išiel ľahšie; ak som sa nemohla pohnúť ďalej, stačilo chvíľu počkať a zotrvať v danom momente a potom postupne som sa zase posunula ďalej. Celý čas som bola doprevádzaná terapeutkou, ktorá so mnou išla krok za krokom, čakala, keď bolo treba, nabádala ma k odpovedi, svojimi otázkami rozširovala moje odpovede – aby ich bolo čo najviac, aby som hovorila o všetkých pocitoch a emóciách, ktoré som cítila. A nikdy by som nepovedala, že je možné mať toľko pocitov a vnemov.

Ťažký bol záver, keď sme sa dostali k pravej podstate a jadru mojich problémov a išlo to veľmi pomaly, kým som to nejako z časti odblokovala. Slzy, neschopnosť rozprávať, vidieť samú seba ako malé dievčatko a paralelne s tým si vybaviť všetky bolesti, s ktorými sa počas života stretlo – bolo to veľmi emotívne. Cítila som, že som ešte nedostala zo seba všetko von, ale viac som už nemohla. Niekomu postačuje jedna terapia, ale niekedy je potrebné ju absolvovať viackrát, ak je ten blok príliš silný. Úplne účinná vtedy, keď zo seba vypustíte komplet všetko. Ale podstatu som pochopila, uvoľňujem sa a svoje vnútorné bloky postupne rozpúšťam.

Pochopila som, s čím celý život zápasím a dokázala som si to pomenovať. Až samotnou terapiou som odhalila to, čo bolo hlboko v mojom vnútri a som presvedčená, že kým som terapiu neabsolvovala, žila som „povrchne“. Svoje pocity som si uvedomovala len povrchne, nerozumela som im, nešla som do hĺbky. Teraz už viem, čo znamená, že to pravé je uložené hlboko v každom z nás. A to prináša vnútorný pokoj, ktorý mnohí hľadáme a potrebujeme.

Od terapie uplynuli 4 mesiace a ja sa čím ďalej, tým viac lepšie spájam so svojim vnútrom. Viem si povedať „toto je strach, obava, úzkosť, samota, láska, radosť“, nemám problém v tejto emócii zotrvať, ponoriť sa do nej, neutekať pred ňou a nepotláčam ju. Predtým som nebola schopná o emóciách hovoriť a nedokázala som sa skoro pred nikým otvoriť. Teraz mi je oveľa ľahšie, ide to zo mňa von a super je, že to ťahá aj iných ľudí. Keď vidia, že ja im odkryjem niečo zo svojho vnútra, aj oni majú tendenciu niečo zo svojho vnútra dostať. Vzniká medzi nami hlbšia dôvera a aj keď to otvorene nepovieme, cítime, že všetci sme v podstate rovnakí – pod povrchom zraniteľní. Všetci máme svoje údolia a vrcholy a tiež tehlové múry, ktoré musíme prekonávať.

Terapeutka bola na jedničku. Cítila som pochopenie, mala som dôveru. Išli sme postupne, pomaly, prijateľným tempom. Veľmi dobré usmerňovanie a povzbudzovanie počas celej terapie. Cítila som, že toto je človek, ktorý mi rozumie, nemá snahu mi radiť, vnucovať názor, proste len počúva a mňa samú vedie k odpovedi.